Ropovody sú zvárané z oceľových rúr, ktorých najmenší vnútorný priemer býva 30 cm, najväčší až 122 cm. Ropovody sa vedú po povrchu zeme, ale ukladajú sa aj na dno morí do hĺbky až 400 m v betónových ochranných plášťoch. V určitých vzdialenostiach sú na trati ropovodu čerpacie stanice s čerpadlami, tok ropy sa kontroluje meracími prístrojmi, ktoré sledujú množstvo a rýchlosť prietoku ropy. Rýchlosť prúdu býva 1 až 6 m/s. Ropovod je treba denne kontrolovať po celej dĺžke potrubia a musí sa tiež vykonať občasné čistenie. Čistenie sa robí pomocou štetinatého „ježka“, ktorý sa nechá unášať prúdom ropy. Celková dĺžka všetkých ropovodov na svete predstavuje rádovo státisíce kilometrov. K najznámejším svetovým ropovodom patrí 2 190 km dlhý Big Inch v USA (vedie z nálezísk v Texase do rafinérii v Pensylvánii), kanadský ropovod spoločnosti Interprovincial (vedie z Edmontonu v Kanade cez Chicago v USA do kanadského Montrealu a meria 3 787 km), ropovod Trans Arabian s dĺžkou 1 700 km (vedúci z oblasti Bahrajnu v Perskom zálive cez Saudskú Arábiu k Stredozemnému moru), aljašský ropovod (vedie od ložísk v zátoke Prudhoe na severe do prístavu Valdez na juhu a je 1 287 km dlhý). Ako najdlhší ropovod sveta sa označuje ruský ropovod Družba s dĺžkou 5 502 km. Vychádza z Kujbyševa na Volge a vedie na západ, v bieloruskom Mozyru sa delí na dve vetvy – severná smeruje do Poľska a Nemecka, južná cez Užhorod na Slovensko, kde sa v Šahách opäť rozdeľuje na tri vetvy: jedna vedie do Bratislavy, druhá do Zálužia pri Moste v ČR a tretia do Budapešti.
