Tokamak je výskumné zariadenie na udržanie hmoty v stave plazmy za účelom využitia termojadrovej reakcie (fúzie) na výrobuenergie. Zápalná teplota zmesi deutéria a trícia je cca 100 miliónov °C, nad ktorou sa termojadrová reakcia sama udržiava bez prísunu vonkajšej energie. Takúto vysokú teplotu nevydrží žiadna hmotná stena, preto sa v tokamaku využívajú uzavreté konfigurácie magnetických polí. Častice plazmy sa pohybujú okolo siločiar magnetického poľa, teda v smere poľa sa pohybujú voľne, naprieč poľom nie. Tokamak pracuje v pulznom režime a plazma sa v ňom udržiava dvoma superponovanými magnetickými poliami: toroidálnym poľom vytvoreným vonkajšími magnetickými cievkami a poľom prúdu pretekajúceho plazmou. Tokamaky dnes predstavujú najlepšie preskúmané fúzne zariadenia. V súčasnosti je najväčším a celosvetovo najvýznamnejším fúznym zariadením európske tokamakové výskumné zariadenie Joint European Torus (JET) vo Veľkej Británii. Špičkové sú výskumné zariadenia TFTR v Princetone a DIII-D v San Diegu. Japonsko prispelo najmä veľkoexperimentom JT-60. Francúzsky tokamak Tore Supra pracuje so supravodivými magnetickými cievkami a osovo symetrický divertorový experiment Asdex Upgrade v Max-Planck-Institut für Plasmaphysik sa okrem iného venuje vývoju divertora. Formou medzinárodnej spolupráce sa spracúva návrh prvého termojadrového experimentálneho reaktora Iter, ktorý by mal ako prvý produkovať plazmu, ktorá by po zapálení mala dlhší čas samostatne horieť. Ak bude prevádzka experimentálneho termojadrového reaktora úspešná, bude možné projektovať fúzne elektrárne, ktoré majú predpoklad vyriešiť energetické a čiastočne tiež ekologické problémy ľudstva na dlhú dobu, lebo by mali prakticky neobmedzené zásoby paliva (izotopy vodíka deutérium a trícium), neprodukovali by takmer žiadne odpady a žiadne exhalácie, aktivita konštrukčných materiálov reaktora by bola veľmi nízka a krátkodobá.
