Vodík (H) je chemický prvok skupiny I A, s atómovým číslom 1, s relatívnou atómovou hmotnosťou 1,00797, teplotou topenia -259,20 °C a hustotou 0,0899 kg.m-3. Vodík je najjednoduchší prvok. Vo voľnej prírode sa atómy vodíka nenachádzajú, pri vzniku atómového vodíka sa okamžite spája do molekuly H2. Molekulový vodík je bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu. Je viac ako 14-krát ľahší než vzduch. Vo vode a v rozpúšťadlách je málo rozpustný, pri obyčajnej teplote je málo aktívny. V teple sa zlučuje s mnohými prvkami. S kyslíkom ľahko vytvára výbušnú zmes. Vodík vzniká pri rozklade vody, ropy a zemného plynu. Používa sa na hydrogenizačné účely, napr. výrobu amoniaku, kyseliny chlorovodíkovej, na zváranie a rezanie kovov (kyslíkovo-vodíkovým plameňom), ako raketové palivo, ale môže byť zdrojom energie i pre iné zariadenia, napr. na výrobu elektrickej energie v palivových článkoch. Vodík má 3 izotopy: Prócium, Deutérium a Trícium. Prócium, tiež nazývaný ľahký vodík, ktorý je najviac rozšírený vo vesmíre a na Zemi. Obsahuje v atóme 1 protón a 1 elektrón. Neobsahuje neutrón v atómovom jadre (pozri heslá Deutérium a Trícium).
