a informatiku
Slovník energetických pojmov
AkumulátorAccumulator Je to zariadenie slúžiace na akumuláciu (zhromaždenie a uchovanie) určitého média. Na akumuláciu energie (elektrickej, kinetickej, tepelnej) sú najrozšírenejšie akumulátory olovené, elektrochemické, zotrvačníkové, supravodivé indukčné, akumulátory tepla a niektoré ďalšie.
zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik |
Akumulačná vodná elektráreňStorage hydro power plantAkumulačná vodná elektráreň je vodná elektráreň (VE), ktorej prevádzka je založená na určitom spôsobe hromadenia (akumulácie) vodnej masy. Využíva kinetickú a potenciálnu energiu vody (pozri heslá Kinetická energia a Potenciálna energia). Spôsob akumulácie môže byť rôzny. Do tejto skupiny elektrární patria napríklad:
![]() zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik
|
Energetické rastlinyEnergy crops Energetické rastliny sú cielene pestované rastliny, ktoré sa využívajú na energetické účely. Môžu sa využívať na výrobu elektriny, tepla aj na pohon vozidiel. Na výrobu pohonných hmôt sa využíva najmä repka olejná. https://www.siea.sk/nauc-sa/c-4838/energeticky-slovnik |
EmisieEmissions Emisia škodlivín je vypúšťanie škodlivých znečisťujúcich látok do ovzdušia. Škodliviny vznikajú takmer pri všetkých priemyselných výrobách. Medzi emisie patria napr. oxidy uhlíka, dusíka, síry, výfukové plyny – vrátane ťažkých kovov (olovo, ortuť), popolček alebo prach. Napríklad tepelné elektrárne produkujú veľké množstvo spalín z ktorých je potrebné odseparovať predovšetkým oxidy dusíka a síru, ktorá spôsobuje kyslé dažde. Obsah síry v palive závisí od druhu paliva a miesta ťažby. Uhlie obsahuje v priemere 1 až 3 % síry. V palive sa síra vyskytuje v rôznych formách. V pyritickej forme (FeS2) sa nachádza 30 až 70 % síry. V tejto forme ma síra väčšiu mernú hmotnosť ako uhlie, čo sa využíva na fyzikálnu separáciu síry. Zomleté palivo je premývané prúdom vody, ktorá unáša ľahké čiastočky paliva, zatiaľ čo ťažšia síra vo forme pyritu zostavá na dne. Týmto spôsobom sa dá znížiť obsah pyritu o 30 až 60 %. |
Elektromagnetické žiarenieElectromagnetic radiation Elektromagnetické žiarenie sa prejavuje elektromagnetickými vlnami, ktoré sa v prostredí šíria konečnou rýchlosťou, závisiacou od vlastností prostredia. Existenciu týchto vĺn predpovedal v roku 1832 anglický fyzik M. Faraday a ďalší anglický fyzik G. Maxwell v roku 1865 teoreticky dokázal, že elektromagnetické vlny sa od zdroja šíria na všetky strany. Teória G. Maxwella dovolila jednotne pristúpiť k opisu rádiových vĺn, optického žiarenia, röntgenového žiarenia, žiarenia gama. Ukázalo sa, že všetky druhy žiarenia sú elektromagnetické vlny s rôznou vlnovou dĺžkou (lambda). Šírenie elektromagnetických vĺn je neustálou súčasťou nášho života. Existuje široké spektrum elektromagnetických vĺn. Od slnečného svetla, rádiových a televíznych signálov, cez mikrovlnné žiarenie radarových systémov až po röntgenové alebo kozmické žiarenie. Elektromagnetické vlny sa využívajú v rádiovej technike, pri rádiolokácii, televíznom prenose, v medicíne, biológii, fyzike, astronómii a v ďalších oblastiach vedy a techniky. |
Elektrický odporElectric resistance Pri prechode elektrického prúdu materiálom môžu voľné nosiče náboja naraziť na atómy, ktoré tento materiál vedúci prúd tvoria. Pri náraze sa časť pohybovej energie nosiča náboja prenesie na narazený atóm. Čím častejšie sú tieto nárazy, o to viac klesá schopnosť prúdu prechádzať daným materiálom a zároveň odovzdávaním energie narastá teplota samotného prúdovodiča. Každý materiál má inú kryštalickú štruktúru a teda aj inú pravdepodobnosť že dôjde k takýmto zrážkam. Mieru odporu voči schopnosti viesť prúd vyjadruje elektrický odpor. Ďalšou podmienkou na to, aby bol materiál schopný viesť elektrický prúd je, aby obsahoval voľné nosiče náboja, ktorých pohyb elektrický prúd vytvára. Elektrický odpor sa označuje R a jeho jednotkou je (Ω). Medzi napätím, prúdom a odporom platí vzťah: R = U/I Odpor jeden ohm je teda odpor, ktorým pri pripojení na napätie jeden volt tečie prúd jeden ampér. |
Elektrický prúdElectric current Elektrický prúd je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje množstvo elektrického náboja, ktorý prejde prierezom vodiča za jednotku času. Z definície elektrického náboja sa dá spätne určiť, že jeden ampér je prúd ktorý tečie vodičom ak jeho prierezom za jednu sekundu pretečú častice s celkovým nábojom jeden coulomb. Jednotkou prúdu je ampér (A). Je to základná jednotka sústavy SI. V tejto sústave je jeden ampér definovaný takto: Jeden ampér je elektrický prúd, ktorý pri stálom toku dvoma rovnobežnými, priamymi, nekonečne dlhými vodičmi zanedbateľného kruhového prierezu, umiestnenými vo vákuu vo vzájomnej vzdialenosti jeden meter vyvolá medzi vodičmi silový účinok 2.10-7 newton na jeden meter dĺžky. Elektrický prúd môžeme definovať ako usporiadaný pohyb nosičov elektrického náboja (elektrónov, iónov) v látkach v plynnom, kvapalnom alebo v tuhom skupenstve (prípadne aj vo vákuu). Podmienkou vzniku elektrického prúdu v látke je prítomnosť nosičov elektrického náboja (voľných častíc s elektrickým nábojom) a utvorenie elektrického poľa v tejto látke. Najčastejšími nosičmi náboja pri prenose elektrickej energie sú voľné elektróny. Elektróny sú častice nabité záporným elektrickým nábojom, prúd preto tečie v smere opačnom toku elektrónov. |
Elektrický nábojElectric charge Každá častica, ktorá je elektricky polarizovaná je nositeľom elektrického náboja. Elektrický náboj predstavuje mieru elektrickej polarizácie, teda mieru schopnosti pôsobiť elektrickou silou. Značí sa Q a jeho jednotkou je coulomb (C). Z atomárneho hľadiska je nositeľom záporného náboja elektrón a kladného protón. Napríklad elektrón je záporne nabitá častica, ktorej náboj je približne 1,602×10-9 C. |
Elektrické napätieElectric voltage Elektrické napätie je definované ako rozdiel potenciálov. Z toho vyplýva, že vždy keď hovoríme o napätí je potrebné určiť dva body, medzi ktorými je toto napätie vytvorené, podobne ako je to zobrazené na obrázku V prípade, že napätie je definované len k jednému bodu predpokladá sa, že ide o napätie proti zemi, kde potenciál zeme uvažujeme s hodnotou 0 V. |
DeutériumDeuterium Deutérium (ťažký vodík) je izotop vodíka (pozri heslo Vodík), ktorý má významné využitie v jadrovom priemysle kvôli svojim výborným moderačným vlastnostiam (spomaľuje rýchlosť neutrónov). V atóme deutéria je 1 protón, 1 elektrón a 1 neutrón. Jadro deutéria skladajúce sa z jedného protónu a jedného neutrónu sa volá deuterón - je súčasťou molekuly ťažkej vody D2O. S ohľadom na malú absorpciu neutrónov je ťažká voda lepším moderátorom než ľahká voda. Okrem jadrovej techniky sa deutérium a jeho zlúčeniny používajú napr. v spektroskopii, v lekárstve, pri štúdiu mechanizmov chemických reakcií a podobne.
http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik |