Vitajte, Hosťovský používateľ!

The core of uranium-235

Jadro izotopu uránu 235 sa skladá z 92 protónov a 143 neutrónov (t. j. 235 nukleónov). Ide o štiepiteľný izotop, ktorého delením dochádza k uvoľneniu tepla využívaného v jadrových reaktoroch.

Hmotnostné číslo A = 235.

Protónové číslo Z = 92.

Neutrónové číslo N = 143.

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Nuclear and Decommissioning Company

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (pôvodne spoločnosť GovCo, a.s.) vznikla v roku 2005 vyčlenením vybraných jadrových aktív (SE VYZ a SE EBO V1) pred privatizáciou Slovenských elektrární, a.s. Po splnení všetkých podmienok 1. 4. 2006 nadobudli účinnosť zmluvy a povolenia, na základe ktorých spoločnosť prevzala zodpovednosť za prevádzkovanie jadrovej elektrárne V1, vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným jadrovým palivom. Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. je akciovou spoločnosťou v 100 % vlastníctve štátu, ktorý vykonáva práva akcionára prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR. Činnosť spoločnosti sa v plnej miere riadi platnými ustanoveniami obchodného zákonníka a Stanovami.

Popri prevádzkovaní jadrovej elektrárne V1 spoločnosť realizuje prvú etapu projektu vyraďovania jadrovej elektrárne A1, prevádzkuje Bohunické spracovateľské centrum rádioaktívnych odpadov, bitúmenačnú a vitrifikačnú linku na spracovanie rádioaktívnych odpadov, fragmentačné pracovisko na kovové rádioaktívne odpady a Republikové úložisko RAO v Mochovciach, ktoré svojimi bezpečnostnými štandardmi patrí k špičke v rámci európskych štátov. V jej pôsobnosti je i prevádzka seizmicky zodolneného a skompaktneného medziskladu vyhoreného jadrového paliva v Jaslovských Bohuniciach. Do prevádzky je uvádzané finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Perspektívne sa pripravuje aj projekt hlbinného úložiska.

Trvalou prioritou pri zabezpečovaní týchto činností zostáva jadrová a radiačná bezpečnosť v súlade s certifikovaným environmentálnym prístupom k životnému prostrediu. Strategickým cieľom spoločnosti je etablovať sa na európskom trhu ako spoločnosť vysoko odborná a skúsená na poskytovanie služieb spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov.

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Nuclear safety

Jadrová bezpečnosť je stav a schopnosť jadrového zariadenia a jeho obsluhy zabrániť nekontrolovateľnému rozvoju štiepnej reťazovej reakcie a nedovolenému úniku rádioaktívnych látok a ionizujúceho žiarenia do životného prostredia.

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Nuclear power plant

Jadrová elektráreň je vlastne tepelná elektráreň. Namiesto kotla na spaľovanie uhlia má jadrový reaktor. Energia uvoľnená pri štiepení jadier uránu zohrieva vodu v primárnom okruhu. V parogenerátore táto voda odovzdáva energiu vode sekundárneho okruhu, ktorá sa vyparuje a para prúdi do turbíny. Parná turbína roztáča elektrický generátor.

Jadrová elektráreň sa skladá z reaktora, strojovňe a pomocnej časti, ktorá zaisťuje prevádzku jadrovej elektrárne. Reaktor a strojovňa tvoria obvykle jeden stavebný celok. Celý jadrový reaktor aj s príslušenstvom je umiestnení v takzvanom kontajnmente, ktorého úlohou je zaistiť bezpečnosť v okolí reaktora v prípade havárie primárneho okruhu.

Jadrové elektrárne delíme na jednookruhové, dvojokruhové, neúplné dvojkruhové a trojkruhové (pozri heslo jednookruhová jadrová elektráreň, dvojokruhová jadrová elektráreň a trojokruhová jadrová elektráreň).

https://www.siea.sk/nauc-sa/c-4838/energeticky-slovnik

Nuclear power

Časť energetiky využíva na výrobu elektrickej energie jadrovú energiu. 

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Nuclear energy

Jadrová energia je energia uvoľnená pri jadrovej reakcii, presnejšie pri štiepení jadier ťažkých prvkov alebo pri syntéze jadier ľahkých prvkov. Prejavuje sa najmä vo forme tepla. V jadrovej elektrárni sa uvoľnené teplo použije na výrobu elektriny. V praxi sú v súčasnosti najlepšie využiteľné ťažké prvky (U - Urán, Th - Tórium, Pu - Plutónium) a v budúcnosti pri zvládnutí termonukleárnych reakcií ľahké prvky (H - Vodík, D - Deutérium, T - Trícium).

https://www.siea.sk/nauc-sa/c-4838/energeticky-slovnik

Nuclear fusion reaction

Jadrová fúzia je jadrová reakcia, pri ktorej sa spájajú atómové jadrá ľahších prvkov, čím vznikne nové, ťažšie jadro a uvoľní sa veľké množstvo energie. 

Nuclear reaction

Jadrová reakcia je proces, v ktorom pri vzájomnej interakcii dvoch jadrových častíc vznikajú iné častice. Z praktického hľadiska je najdôležitejšia reakcia, pri ktorej terčíkové jadro A zasiahne častica a (napríklad neutrón) a vzniká nové jadro B a častica b. Pri jadrovej reakcii sa zachováva elektrický náboj, počet nukleónov a platí zákon zachovania energie.

Všeobecné vyjadrenie jadrovej reakcie je:     A + a → B + b + E_r

kde:

A je ľubovoľné terčové jadro,

a – častica, ktorá s ním interaguje,

B – vzniknuté jadro,

b – emitovaná častica,

E_r – energia reakcie.

Na využitie jadrovej energie v praxi treba udržiavať reťazovú reakciu tak, že štiepenie, ktoré sa začne v malom počte jadier, treba rozšíriť na celú sústavu, aby stále pokračovalo a bez vonkajšieho zásahu nezaniklo. Jadrová štiepna reakcia, ktorá je zdrojom tepelnej energie, prebieha v aktívnej zóne jadrového reaktora na jadrách izotopu ²³⁵U. Jadro ²³⁵U sa po náraze neutrónu rozštiepi na dva štiepne fragmenty s rôznymi hmotnosťami a značnou kinetickou energiou. Tento proces je sprevádzaný uvoľnením 2 až 3 neutrónov, ktoré môžu vyvolať ďalšiu štiepnu reakciu v okolitých jadrách ²³⁵U. Pri štiepení sa uvoľní energia, ktorú vo forme tepla odoberá pracovná látka. Neutróny vznikajúce pri štiepnej reakcii sú spomaľované moderátorom na tzv. tepelné neutróny, ktoré majú väčšiu pravdepodobnosť vyvolať ďalšie štiepenie jadier ²³⁵U. 

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Nuclear fuel

Za jadrové palivo označujeme palivo, v ktorom sa jadrovými reakciami premieňa časť jadrovej energie na teplo.

V súčasnej dobe sa v energetike využíva typ jadrovej reakcie – štiepenie jadier ťažkých prvkov ako je napr. urán (pozri heslo Urán 235). Podmienkou vzniku a udržania riadenej jadrovej reakcie je kritická hmotnosť štiepneho jadrového paliva. Preto môžeme využívať iba tú časť paliva, ktorá ju prevyšuje a podmieňuje nadkritickosť reaktora. Nie je možné, aby štiepna reakcia prebehla vo všetkom palive jednej vsázky reaktora. Palivo sa preto po vyhorení prepracováva a využíva na výrobu nového paliva. Vyhorením jadrového paliva označujeme zníženie počtu štiepiteľných jadier pôsobením neutrónov. Po dosiahnutí prípustného vyhorenia je potrebné palivo vymeniť. V závislosti od druhu paliva a typu reaktora môže vyhorené palivo obsahovať až 50 % nevyužitého štiepneho materiálu. V prípade uzavretého palivového cyklu, je možné efektívnejšie recyklovať tento jadrový odpad na výrobu čerstvého jadrového paliva v prepracovacom závode a znížiť tak spotrebu prírodného uránu. Keďže jadrové reakcie nepotrebujú kyslík, nie sú teda zdrojom splodín horenia. Z jadrového paliva však vznikajú rádioaktívne nuklidy a ich rozpadové produkty majú krátky, ale  aj veľmi dlhý polčas rozpadu. Preto vyhorené palivo má veľmi vysokú rádioaktivitu a aj po vyňatí z reaktora ďalej prebieha prirodzený rozpad a palivo je zdrojom tepla a žiarenia. Táto zvyšková rádioaktivita a tvorba tepla vo vyhorenom palive vyžaduje mimoriadne nároky na manipuláciu a uskladnenie. Sprievodným javom pri uvoľňovaní tepla z jadrového paliva je intenzívny tok rádioaktívneho žiarenia, najmä neutrónov s vysokou energiou.

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Nuclear reactor

V jadrovom reaktore dochádza k uvoľneniu jadrovej energie a jej premene na energiu tepelnú. Zdrojom energie je kontrolovaná štiepna reťazová reakcia v jadrovom palive. Jadrové reakcie prebiehajúce v reaktore sú zároveň zdrojom rádioaktívneho žiarenia.

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Reactive energy

Jalová elektrická energia je elektrická energia, ktorá vzniká pri vzájomnom pôsobení elektrického a magnetického poľa. Jalová elektrická energia nie je ušľachtilou formou energie, i keď sa využíva napríklad pri chode motorických zariadení, alebo premene na svetelnú energiu v žiarivkách (pri využívaní tejto zložky elektrickej energie je spotreba činnej elektrickej energie cca 5-krát nižšia).

zdroj: http://www.slovenskaenergia.sk/sk/energeticky-slovnik.php

Reactive power

Jalový elektrický výkon je jednou zo zložiek zdanlivého výkonu (pozri heslá  Zdanlivý elektrický výkon a Činný elektrický výkon). Označuje sa Q, jeho jednotkou je reaktančný voltampér (VAr). Platí Q = U.I.sinφ (kde U je napätie, I prúd, a φ fázový posun prúdu a napätia). Jakový výkon nevykonáva prácu. Jalový výkon má v elektrotechnike veľmi dôležitý význam. Je možné ho vyjadriť napríklad magnetizačným prúdom, ktorý je potrebný na vytvorenie magnetického poľa, resp. kapacitným prúdom pri nabíjaní kapacít. Jalový výkon je teda elektrický výkon potrebný na vytvorenie magnetických polí (napr. v motoroch alebo transformátoroch) alebo elektrických polí (napr. v kondenzátoroch). Môže mať indukčný alebo kapacitný charakter. Vzniká pri pripojení kapacitnej alebo indukčnej záťaže. Tento výkon si vymieňa zdroj a záťaž a zpôsobuje v časti periódy zápornú hodnotu okamžitého výkonu. 

Single circuit nuclear power plant

Jednookruhová jadrová elektráreň je jadrová elektráreň, ktorá má spoločný okruh chladiva a pracovného média. Para, vznikajúca v reaktore, expanduje v turbíne, kde vykonáva prácu. Po kondenzácii pary v kondenzátore sa dopravuje čerpadlom znova do reaktora. Takýmto spôsobom sa okruh média i chladiva a moderátora uzatvára. Reaktor môže pracovať s prirodzenou cirkuláciou chladiva, alebo s nútenou cirkuláciou chladiva v reaktore. V jednookruhových typoch všetky zariadenia pracujú v rádioaktívnych podmienkach, čo komplikuje ich prevádzku. No ich veľkou výhodou je jednoduchosť a ekonomickosť v porovnaní s dvojkruhovými typmi jadrových elektrární.

Direct voltage

Jednosmerné elektrické napätie je skalárna veličina charakterizovaná veľkosťou napätia s jednoznačne určeným a nemenným smerom.

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Direct electrical quantities

Jednosmerné elektrotechnické veličiny sú skalárne veličiny charakterizované ich veľkosťou s jednoznačne určeným a nemenným smerom. Ak sú jednosmerné elektrické veličiny nemenné v čase a priestore, tak sa tým nemení ani magnetické a elektrické pole, preto sa jav elektromagnetickej indukcie neprejaví.

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Direct electric current

Jednosmerný elektrický prúd je skalárna veličina charakterizovaná veľkosťou prúdu s jednoznačne určeným a nemenným smerom.

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Direct current motor

Jednosmerný motor je točivý elektrický stroj, v ktorom sa privádza jednosmerný elektrický prúd na komutátor aj do vinutia statora. Charakteristickou vlastnosťou jednosmerných strojov je, že motor odoberá z elektrickej siete iba prúd potrebný na krytie mechanického zaťaženia. Podľa zapojenia cievok statora s cievkami rotora rozoznávame jednosmerné motory:

• sériové,
• derivačné (paralelné zapojenie),
• kompaundné (časť statorového vinutia zapojená do série, časť paralelne)
• motory s cudzím budením.

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Direct current machine

Jednosmerný stroj je točivý elektrický stroj na jednosmerný elektrický prúd. Ak je do jednosmerného stroja privádzaná elektrická energia, pracuje ako elektrický jednosmerný motor. Ak je stroju dodávaná mechanická energia otáčaním rotora, pracuje ako generátor jednosmerného elektrického prúdu – dynamo.

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Iodine

Jód je chemický prvok skupiny VII B s atómovým číslom 53, relatívnou atómovou hmotnosťou 126,904, teplotou topenia 113,5 °C a hustotou 4 934 kg.m^-3. Jedná sa o halogén, ktorý kryštalizuje vo forme tmavofialových doštičkových kryštálikov. V jadrových reaktoroch vzniká pri štiepení a rozpadoch niektorých produktov celý rad izotopov jódu. Z hľadiska vplyvu na životné prostredie sa najväčšia pozornosť venuje izotopu jódu 131 s polčasom rozpadu 8 dní.

http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik