Vitajte, Hosťovský používateľ!

Thermal reactor

Tepelný reaktor je typ reaktora, v ktorom štiepenie jadier paliva vyvolávajú predovšetkým pomalé neutróny (napr. reaktory typu VVER). 

http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Heat turbine

V tepelnej turbíne sa uskutočňuje premena tepelnej (vnútornej) a kinetickej energie pary alebo plynu na energiu mechanickú(rotácia hriadeľa). Turbína je roztáčaná parou alebo plynom prúdiacim cez lopatky turbíny.

http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Canada Deuterium Uranium

Na reaktore typu CANDU (Canada Deuterium Uranium) je založená jadrová energetika Kanady. Reaktor typu CANDU využíva prírodný urán ako jadrové palivo chladivom a moderátorom je ťažká voda. Tento typ reaktora je fyzikálne veľmi stabilný a bezpečný. Bol skonštruovaný pre podmienky Kanady, ktorá má veľké zásoby uránu a dostatočné kapacity na výrobu ťažkej vody. 

Classical power plant

Klasická elektráreň je elektráreň, v ktorej sa elektrická energia vyrába premenou z tepelnej energie získanej spaľovaním fosílnych palív. Tepelná energia sa generuje v kotle, kde vzniká para poháňajúca turbínu, v ktorej sa tepelná energia mení na kinetickú a tá sa v alternátore mení na energiu elektrickú. Zároveň sa časť vyrobenej tepelnej energie môže odvádzať na priame použitie. Funkčne tvoria klasickú elektráreň hlavné súbory zariadení (kotol, parná turbína, alternátor atď.) a pomocné súbory zariadení (kondenzácia, regenerácia, chemická príprava vody, systém kontroly a riadenia, regulácia, likvidácia odpadov atď.).

zdroj: http://www.slovenskaenergia.sk/sk/energeticky-slovnik.php

Nuclear power plant

Jadrová elektráreň je vlastne tepelná elektráreň. Namiesto kotla na spaľovanie uhlia má jadrový reaktor. Energia uvoľnená pri štiepení jadier uránu zohrieva vodu v primárnom okruhu. V parogenerátore táto voda odovzdáva energiu vode sekundárneho okruhu, ktorá sa vyparuje a para prúdi do turbíny. Parná turbína roztáča elektrický generátor.

Jadrová elektráreň sa skladá z reaktora, strojovňe a pomocnej časti, ktorá zaisťuje prevádzku jadrovej elektrárne. Reaktor a strojovňa tvoria obvykle jeden stavebný celok. Celý jadrový reaktor aj s príslušenstvom je umiestnení v takzvanom kontajnmente, ktorého úlohou je zaistiť bezpečnosť v okolí reaktora v prípade havárie primárneho okruhu.

Jadrové elektrárne delíme na jednookruhové, dvojokruhové, neúplné dvojkruhové a trojkruhové (pozri heslo jednookruhová jadrová elektráreň, dvojokruhová jadrová elektráreň a trojokruhová jadrová elektráreň).

https://www.siea.sk/nauc-sa/c-4838/energeticky-slovnik

Absolute zero

Absolútna nula je experimentálne nedosiahnuteľná a teoreticky najnižšia možná teplota, pri ktorej látka neobsahuje žiadnu tepelnú energiu. Predstavuje hodnotu nula Kelvinov na 

zdroj: http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Natural gas

Zemný plyn patrí medzi fosílne palivá a jeho základnou zložkou je uhľovodík metán CH₄, ktorý obvykle tvorí 88 – 99,8 % plynu. Je ľahší ako vzduch, nie je otravný, ale je nedýchateľný a dusivý. Je bezfarebný a bez zápachu, preto sa pri úprave odorizujetetrahydrotiofénom, aby bol identifikovateľný.

http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Energy resources

Zdroje energie sú prírodné látky alebo látky, ktoré môžu obsahovať energiu v niekoľkých formách (chemické, jadrové), preto môžu byť používané na tvorbu energie alebo pre jej prenos. Zdroje energie sa dajú rozdeliť do troch základných skupín:

• zdroje viazané na určite miesto s klesajúcou zásobou energie (uhlie, plyn, urán)
• zdroje viazané na určité miesto s obnoviteľnou zásobou energie (vodný tok, biomasa)
• zdroje, ktoré nie sú viazané na určité miesto s praktický nevyčerpateľnou zásobou (slnečné žiarenie, energia vetra) 

Hydrogen

Vodík (H) je chemický prvok skupiny I A, s atómovým číslom 1, s relatívnou atómovou hmotnosťou 1,00797, teplotou topenia -259,20 °C a hustotou 0,0899 kg.m^-3. Vodík je najjednoduchší prvok. Vo voľnej prírode sa atómy vodíka nenachádzajú, pri vzniku atómového vodíka sa okamžite spája do molekuly H₂. Molekulový vodík je bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu. Je viac ako 14-krát ľahší než vzduch. Vo vode a v rozpúšťadlách je málo rozpustný, pri obyčajnej teplote je málo aktívny. V teple sa zlučuje s mnohými prvkami. S kyslíkom ľahko vytvára výbušnú zmes. Vodík vzniká pri rozklade vody, ropy a zemného plynu. Používa sa na hydrogenizačné účely, napr. výrobu amoniaku, kyseliny chlorovodíkovej, na zváranie a rezanie kovov (kyslíkovo-vodíkovým plameňom), ako raketové palivo, ale môže byť zdrojom energie i pre iné zariadenia, napr. na výrobu elektrickej energie v palivových článkoch. Vodík má 3 izotopy: Prócium, Deutérium a Trícium. Prócium, tiež nazývaný ľahký vodík, ktorý je najviac rozšírený vo vesmíre a na Zemi. Obsahuje v atóme 1 protón a 1 elektrón. Neobsahuje neutrón v atómovom jadre (pozri heslá Deutérium a Trícium).

http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik

Uranium 235

U 235 je izotop uránu, štiepiteľný pomalými neutrónmi. Je hlavnou využiteľnou zložkou jadrového paliva v tlakovodných reaktoroch založených na štiepení pomalými neutrónmi. Prírodný urán sa preto musí obohacovať na obsah cca 3 % U 235 aby sa mohol využiť v týchto reaktoroch.

Podľa stupňa obohatenia izotopom U 235 rozdeľujeme urán na:

• ochudobnený (menej ako 0,71 % – odpad z obohacovacieho procesu),
• prírodný (0,71 %),
• slabo obohatený (1 – 5 %),
• stredne obohatený (5 – 20 %),
• silne obohatený (20 a viac %).

Energetický výťažok je nasledujúci:

• prírodný urán – 0,69 TJ/kg,
• slabo obohatený – 3 až 8,5 TJ/kg,
• palivo množivých reaktorov – až 52 TJ/kg.

V prírode sa urán vyskytuje vo forme zmesi izotopov označovaných ako U 238 (99,276 %)  a   U 235  (0,718 %)  a  iba  vo  veľmi  malom  množstve  U 234 (0,004 %). Po ostreľovaní U 235  neutrónmi  dojde k štiepnej reakcii (pozri heslo Jadrová reakcia). Ak izotop U 235  absorbuje neutrón vznikne  izotop  U 236.

http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik